pohľad na veci inak...

Prezident Ivan Gašparovič je na obrazovke častejšie, než inokedy, vláda má vôbec problémy s fungovaním, opozícia a novinári do toho kričia, ale inak v podstate všetko ide ,,v pohode“. Nedávno sme prežili oba májové sviatky, ktoré sa slávia dnes už akosi len cez médiá. Je pekná myšlienka pouvažovať nad tým, ako by vyzeralo slávenie napríklad prvého mája, keby prezidentkou bola pani Radičová. Stavala by máj? Alebo by staval máj niekto pre ňu? Možno by symbolicky práve Fico postavil tento dôkaz náklonnosti pre opozičnú kandidátku. Alebo by možno máj postavili hromadne pre Radičovú liberáli, ktorí ju tak zbožňovali.

Volebný ošiaľ doznieva ešte dnes, stále vidieť na internetových diskusných portáloch pomenovania ako Ivan Googlovič, rôzne narážky na komunistov a pod. Ako by to tu teraz vyzeralo po výhre pani Radičovej, to nikto nevie. Je isté, že ako dostatočne dosť zákonmi obmedzená prezidentka by svet nezmenila, ale nad slnko jasné je, že toto by bol prvý krok k tomu, čo pomaly putuje ako epidémia po celom svete. Rozšírenie dnešného liberalizmu môže spôsobiť viac škody, ako nejaká vtáčia/prasacia či iná chrípka.

Ak si zaspomíname do časov dávno minulých, konkrétne do 18. a 19. storočia objavíme silný vplyv liberalistického hnutia. O čom to však vtedy bolo? Liberalizmus nevyhovoval vyšším vrstvám, rúcal feudálne prežitky, privilégiá, statusy a výhody, ktoré v modernej spoločnosti, ako si ju predstavovali, nemali čo hľadať. Smeroval k pokroku, byť liberálnym znamenalo obetovať tých pár hektárov pôdy či lesa za mestom a vystavať tam továreň. Byť liberálny znamenalo napredovať, posúvať ľudstvo niekam cez rozvoj vedy, priemyslu a nových spoločenských vzťahov.

Čo znamená byť liberálny dnes?

Uveďme zopár aspektov, ktoré napadnú dnes každému – legalizácia drôg, registrované homosexuálne partnerstvá, bojkot zákazu pitia mladistvým, či zákony o povinnosti mladistvého byť v noci v podniku za prítomnosti staršej osoby. Kam nás posunú tieto aspekty?

Budú azda ľudia efektívnejšie a dôslednejšie pracovať, ak budú mať zlegalizované ľahké drogy?

Alebo budú viac tvoriť či objavovať, keď si budú môcť vziať človeka rovnakého pohlavia?

Znížime kriminalitu alebo vychováme k lepšiemu mladistvých tým, že im budeme dávať do rúk alkohol?

Všetky tieto uvedené príklady, ktorými sa paradoxne dnes liberáli zaoberajú najviac, sú úpadkové. Ich presadenie je len ďalším krokom k presadzovaniu ďalších dekadentných pravidiel a možností, ktoré spoločnosť nielenže neposúvajú, ba naopak, brzdia.

Samotní liberáli ale nie sú strojcami tohto nešťastia. Sú možno len nástroje ,,vyššej moci“, ktorá má záujem docieliť úpadok tej-ktorej spoločnosti. Podryť autoritu cirkví, ktoré sa zubami nechtami snažia udržať (po rok-čo-rok benevolentnejších ústupkoch) akú-takú morálku a dávať ľuďom aspoň nejaký cieľ. Mladým umožniť prístup k alkoholu a drogám.

Položme si otázku – koľko schopných oponentov nájdete v radoch demoralizovaných, sfetovaných alkoholikov na jednosmernej ceste duševného ale i spoločenského úpadku? Dokáže sa vôbec nejaký národ opantaný toľkými ,,slobodami“ zjednotiť proti vonkajšiemu, či vnútornému agresorovi? (za zmienku stojí, že tieto aspekty sme si nevymysleli tu doma, ale prišli zvonka)

Isté je jedno. Takéto zmagorené ovce možno ľahko ovládať. Toto je cieľ dnešného liberalizmu?

Dnešný liberalizmus je ako trójsky kôň. Prichádza ako výhoda či dar zvonka, bezhlavo prijímaná práve tými, ktorým najviac uškodí. Navonok neškodný smer, ktorý sa len tvári, že smeruje niekam ďalej, no za úlohu má zvnútra paralyzovať spoločnosť.

Dnešný liberalizmus je akousi formou terorizmu a mali by sme sa nad ním zamyslieť či naozaj bude v takejto forme prínosný pre ľudstvo.